Keď na sebe začneme pracovať, začína sa nekončiaci proces očisty mysle aj tela

Zvykla som o sebe hovoriť, že som večný študent. Do dnešného dňa to používam, hoci som mala obdobia, kedy som sa vzdelávaniu až tak aktívne nevenovala. Spätne si uvedomujem, že návrat do „študentských lavíc“ sa začal niekedy v období pandémie. V mojej knižnici bolo viacero kníh, ktoré som si kúpila so záujmom, že si ich prečítam … a niektorým sa tej cti aj dostalo.

V predchádzajúcich blogoch som iste spomínala aj pár kníh, ktoré som prečítala a oslovili ma natoľko, že dostali svoj priestor. Či už to bola kniha „Odvaha nebyť obľúbený“ či „Tak dobrí, že vás neprehliadnu„, vo vytlačenej, elektronickej alebo zvukovej podobe, môj senzor na nasávanie informácií sa začal častejšie zapínať a ja som hľadala nové a nové spôsobiť byť „Číslom 5“ (ak ste mladší ročník, vygooglite si film Číslo 5 žije :)).

Chcelo to ale urobiť ďalší krok či dva. Keď som začala mať pocit, že informácií už mám celkom dosť, ale v mojom živote sa žiadne zásadné veci nedejú, otvorila som sa myšlienke ísť cestou školení. Ani nedokážem spočítať, koľko dní som sa za posledný rok venovala vzdelávaniu tak, že som vyšla z domu do nejakého iného mesta, aby som sa niečo nové naučila.

… lenže čo tam potom, koľko nových informácií som načerpala, keď aj tak hlavnou prioritou je dať nové vedomosti do praxe. A tak sa začal môj nový, pravdepodobne nekončiaci sa, proces očisty mysle aj tela. Udialo sa toho toľko, že odpovede tu možno v čase a priestore zhmotním aj do článkov, základ je, že som sem opäť začala písať. Neviem, či to možno nazvať detoxom alebo skrátka vypísaním sa z vecí, ktoré idú mojou hlavou. Na to vlastne táto stránka vznikla. Aby moje pozitívne myšlienky len tak ľahko neodišli do úplného zabudnutia, aby som sa k nim mohla vrátiť kedykoľvek to budem chcieť alebo potrebovať.

Prečo nekončiaci proces? Zmeny k lepšiemu sú návykové. Keď sa vám podaria dva-tri menšie úspechy za sebou, telo začína produkovať dopamín. To je niečo veľmi návykové. Pozitívne zmeny, ktoré si všimlo moje okolie, sú už viditeľné. Dnes ma kamarátka, s ktorou sme sa dlhšie nevidela, potešila telefonátom, ktorý sa začal: „Len som ti chcela povedať, že vyzeráš najlepšie za celé obdobie, čo ťa poznám.“ A nie, nesúvisí to s váhou (tam by som v pohode mala ubrať), ani s módnymi doplnkami (vyberala som z „už použitých“ modelov), ani s iným „upgradeom“ (makeup aj vlasy som si zvládla spraviť sama v štandardnom režime).

Nielen vyzerám, aj sa cítim vynikajúco. Veci, ktoré sa pred rokom zdali neriešiteľné, ktoré ovplyvňovali môj život v negatívnom smere, dnes už také neriešiteľné nie sú. Dnes už vidím možnosti, počúvam rady a vnímam aj to, že moja „energia“ sa zmenila. K lepšiemu.

A to sa mi páči. V tom chcem a budem pokračovať.